Šéfka vodné dielo Mafie mala všetko len nie kľudné ráno.
Od rána ju otravovali ľudia s tým, že sa s ňou potrebovali stretnúť. A to nie len od nej z práce...ale všetci.
Od primátora až po sprostého Mareka, ktorý vravel, že hľadajú pre nejakého Čaju nejakého Diziho, ale vraj sa mu hľadať nechce tak šiel radšej za ňou. Samozrejme mu hneď dala pocit voľného pádu z jej kancelárie.
A teraz?
Maťko so Samom volali, že našli toho, ktorý otravoval Mišku, a že sa hneď musí dostaviť do katakomb. A tak, tak rýchlo ako jej nohy v podpätkoch dovolili, švihala napriek katakombami ku Samovi a spolu.
Keď sa tam dostala videla muža zviazaného v putách. Mal hnedé vlasy a dočervena sfarbené oči na sebe bledohnedý kabát a pod ním bielu košeľu a na nej čiernu vestu. Okolo krku mal nejaké divné pruhy s nejakým medailónom so zeleným plastom medzi tím a bledé nohavice. Taktiež si Barča všimla, že má celé telo pokryté obväzmi a vôbec nepanikáril.
Ba naopak.
Bol v kľude a smial sa...a nebol sám.
Rozprával sa s ryšavým executive bo sa po zemi nezačali váľať, zatiaľ, čo Miška spolu s Maťkom plakali v kúte.
„Čo sa tu deje?“ spýtala sa ryšavá žena.
„Oh, Barča práve včas,“ povedala s uplakaným hlasom a vrhla sa jej okolo krku.
„Dobrý deň,“ povedal spútaný muž obviazaný obväzmi.
„Dobrý,“ odpovedala Barča a ostrým pohľadom sa pozrela na sama. „Povieš mi prosím, čo sa tu deje?“
„Barča, prosím ťa vezmime ho ku nám a poďme s ním na pivo, on je skvelý,“ povedal Samo.
„Samo prečo Miška plače?“ spýtala sa Barča.
„Za to môžem ja,“ povedal spútaný muž. „Prepáč, len že...v mojom vesmíre si...no...no nie si. A keď si bola tak, si do môjho života priniesla niečo čo mi otvorilo oči a spravila si zo mňa lepšieho človeka. V mojom vesmíre si sa volala Sakunosuke Oda, pre mňa Odasaku.“
„To znie ako mužské meno,“ povedal Samo.
„Taktiež, že je,“ povedal spútaný muž so smutným úsmevom.
„Ahá, tak to si mal povedať hneď,“ povedala Barča a išla odpútať spútaného muža. „Mal si povedať hneď, že si gay, to by sme ťa tu nezamykali.
„Ale ja nie som gay,“ povedal hnedovlasý muž.
„Čo prosím?“ spýtala sa ryšavá žena. „Ale však si povedal, ti dal vôľu žiť.“
„Nie, len mi otvoril oči, bol viac ako starší brat alebo otec ako...no...niečo romantické,“ povedal hnedovlasý muž. „Voľu žiť mi dal môj pes.“
„Vidíš a má aj rád zvieratká,“ povedal Samo. Barča si vzdychla. Chytila obviazaného muža za ruku a dovliekla ho k Miške.
„No čo bebe,“ povedala ryšavá žena. „Čo s ním.“
„No...ja osobne mám radšej mačky, ale...,“ než stihla blond žena vetu dopovedať do očí sa jej natísli slzy a vrhla sa na hnedovlasého muža aby ho objala. „Ten tvoj príbeh bol taký dojemný...všetko ti odpúšťam, všetko...napíšem o tebe Sonet.“
„Sonet?“ spýtal sa hnedovlasý muž. Blond žena sa odtrhla a pozrela sa mu do očí.
„Áno, Sonet o...ako sa vlastne voláš?“ opýtala sa vysoká blondína.
„Oh...moje meno je Osamu Dazai,“ povedal muž s úsmevom.
„Skvelé, Sonet o Osamovi...už ma napadla aj prvá strofa,“ povedala Miška a rozbehla sa von z katakomb.
„Hlavne nepíš, že je z Dlhého Poľa a....a je preč,“ povedala Barča keď už nevidela a ani nepočula Mišku.
Vzdychla si a pozrela sa na Maťka, ktorý sa práve dával na odchod.
„Kam ideš?“ opýtala sa ryšavá žena.
„Oh...Saška má u nej vraj nejakých nových členov z agentúry na kurz prvej pomoci tak jej tam idem pomôcť,“ povedal Maťko.
„Okay...odkáž jej že aj ja o chvíľku dôjdem,“ povedala Barča. Maťko prikývol a dal sa na odchod. Barča si potom vzdychla a pozrela sa smerom k Dazaiovi.
„Hej...Osamu...môžem ťa tak volať, nevadí ti to?“ opýtala sa Barča.
„Oh nie, není problém ak ťa ja môžem volať Barča,“ povedal Osamu a uškrnul sa.
„Nevidím problém,“ povedala Barča s úsmevom. „Ale otázka znie chceš sa k nám pridať? Ak nie tak žiadny problém môžeš spokojne odísť.“
„Vlastne veľmi rád ak mi odpovieš na jednu otázku,“ povedal Osamu a kľakol si na jedno koleno pred Barču a chytil ju za dlane. „Spáchaš so mnou dvojitú samovraždu?“
Barčine oči sa rozligotali.
„Ó môj Bože to je tá najviac romantická vec akú mi hocikto povedal...a to som bola požiadaná o ruku,“ povedala Barča. „Ale prečo práve ja?“
„No, môj sen vždycky bol spáchať samovraždu jedine po boku krásnej ženy,“ odpovedal Osamu.
„Pane bože...SAMO, berieme ho, vás všetkých ponižujem a jeho dávam na miesto prvého executive,“ povedala Barča. „Takto milí ste vy ku mne nikdy neboli.
„Hej, pretože úprimnosť je dar...a navyše ja som s tebou od detstva, nebudem ti klamať, že nevyzeráš ako Shrek,“ povedal ryšavý muž, na čo ryšavá žena po ňom hodila fľašu, ktorú mala v kabelke a uprela svoju pozornosť späť na kľačiaceho muža pred ňou.
„Vieš, pred troma mesiacmi by som ti povedala áno, ale teraz je v mojom živote späť niekto, kvôli komu som ochotná tu ostať, prepáč snáď to chápeš,“ povedala Barča s úsmevom. Osamu jej úsmev opetoval a postavil sa.
„Neboj, viem ako sa cítiš...ja to teraz mám tiež tak,“ povedal.
„Fakt, povedz mi o tej šťastnej žene zatiaľ čo pôjdeme za Saškou,“ povedala Barča s úsmevom a navigovala Dazaia preč z jeho väznice, zatiaľ čo Samo kráčal za nimi.
„Keď mi ty povieš o tvojom,“ povedal Osamu.
„Okay, čiže poznáme sa asi od mojich desiatich rokov, vždy som ho vnímala ako idiota, ktorí bol čírou náhodou prvý executive môjho deda...ale ako roky plynuli začali sme k sebe mať čoraz bližšie. Bol moje prvé všetko, pusa, sex, dokonca aj žiadosť o ruku,“ povedala Barča a Osamu len prikyvoval. „Ale v deň našej svadby...sa neukázal. Zmizol len tak, bez stopy. A teraz po štyroch rokoch je späť a mne došlo, že ho stále milujem, ale nechcem sa spáliť....uh najradšej by som ho zabila...ale Bože, ja ho tak milujem“
„Viem, ako sa cítiš,“ povedal Osamu. „Ja som, ale na tej druhej strane.“
„Ako to myslíš?“ spýtala sa Barča.
„Vieš, ten človek ktorého mám rád, nie je žena,“ povedal Osamu. „Je to muž.“
„Aha, čiže je to gay,“ povedal Samo.
„Ti vravím, ja to rozpoznám,“ povedala Barča. „Ale môžeš pokračovať.“
„No, čiže pred štyrmi rokmi som od neho odišiel, bez slova ale mal som svoj dôvod...čiže verím tomu, že ten tvoj mal na to dobrý dôvod tiež,“ povedal Osamu a Barča nemo prikývla. „Ale späť k veci. Je síce otravný jak stádo múch, ale vďaka nemu som začal pred tými rokmi cítiť aké to je byť živý. Má nádherné oči a vlasy a celkovo, je to ten najkrajší človek a aj jeden z najmilších ľudí akého som za svoj život stretol. Vďaka nemu nechcem zomrieť...len neviem či mi odpustí to, že som ho nevzal so sebou.“
„Prosím ťa,“ povedala Barča. „Určite chápe to, že si odišiel pre dôvod, a nie preto lebo ho nenávidíš. A ako sa vlastne volá? Môj je Marek.“
Povedala Barča keď vchádzali do Saškinej ambulancie.
„Oh volá sa...,“ predtým než Osamu stihol dopovedať vetu pozrel sa smerom dnu a nemohol veriť vlastným očiam. „CHUUYA!“ vykríkol keď videl nízkeho ryšavca kľačať pri figuríne. „ČO TU ROBÍŠ...SI MÔJ PES PREČO NIE SI SO MNOU!“
„A že má rád zvieratká,“ povedala Barča.
„No je trošku vyšší než normálny pes...a trošku menej chlpatý...a vie chodiť po dvoch...dobre priznávam je to dospelý muž, ale jak som to mal vedieť,“ povedal Samo a spolu s Barčou začal pozerať jak sa situácia vyvŕbi.
„JA NIESOM ŽIADNY TVOJ PES!“ vykríkol ryšavý muž. „A navyše ty si ma nechal v tom bare.“
„No tak hej, ale mal si tam ako správny pes čakať na svojho pána,“ povedal Osamu.
„Myslím že Maťko dostáva PTSD z POKĽAKNI PRED SVOJIM PÁNOM,“ povedal Samo a ukázal na Maťka, ktorý sa snažil nezomrieť. Barča iba ticho prikývla a pozerala ďalej situáciu.
„Ahoj Dazai,“ povedal tichý hlas.
„Čo tu robí tento?“ spýtal sa Osamu.
„Hej, nehovor s ním tak lebo ti jednu vlepím,“ povedal Chuuya v tom momente do miestnosti vošli zvyšní Barčini executives a Bajka.
„Barča neveríš koho sme našli,“ povedala Miška a ukázala Barči mladého muža, ktorý bol oblečený ako z minulého storočia a mal biele vlasy a účes ako keby mu ho slepý strihal. Taktiež si všimla, že má dvojfarebné oči. „To je týpec, ktorý vyzerá jak Jack Frost a vie sa meniť na tigra. Môj vysnívaný muž...Barča ja si ho idem vziať.“
„Miška nemôžeš si vziať muža, ktorého si teraz stretla,“ povedala Barča v tom momente sa zosypala na zem a rozplakala.
Bielovlasý muž sa pozrel do miestnosti a jeho oči sa rozžiarili.
„DAZAI,“ povedal a rozbehol sa k mužovi v bledohnedom kabáte, aby ho objal. Zrazu sa však rozplaštil na zemi, pretože ho potkla čísia noha.
„Dávaj si pozor, koho mená si berieš do úst, tigrodlak.“ zavrčal chlapík v dlhom čiernom kabáte, ktorý vyzeral ako upír v dlhom čiernom kabáte, až nato že mal odfarbené končeky čiernych vlasov nabielo.
„Ó môj bože, emák. MILUJEM! Aj ty máš anémiu?“ zvolala Miška, ktorá vyzerala, že sa od šťastia každú chvíľu rozplače. Emák namiesto odpovede dostal záchvat kašľa.
„Tigrodlak je slovo, čo existuje?“ opýtala sa Bajka, ale nikto jej neodpovedal.
„Hej! Čo tým myslíš, že si chceš zobrať hentú podvyživenú sirotu z viktoriánskej doby? A vôbec, Jack Frost nemal účes, ktorý vyzeral ako ostrihaný podľa hrnca, ktorý sa mu šmýkal na hlave,“ podráždene pritiahla Zuzka svoju priateľku k sebe za rameno.
TRESK! Ozvalo sa po celej miestnosti, keď Dazai preletel vzduchom a šľahlo ho o stenu.
Saška nevedela, či najprv má dobehnúť k stonajúcej kôpke obväzov na zemi alebo má kriesiť Maťka, ktorý vyzeral, že už vidí ako sa pred ním otvára brána nebeská.
„Vysvetlí mi preboha niekto, čo sa to tu deje?“ ozval sa neznámy hlas od dverí.
Razom všetko stíchlo a všetky hlavy sa otočili za hlasom. Vo dverách stál hnedovlasý mladík (vďakabohu na ňom nebolo nič extra a vyzeral vcelku normálne, narozdiel od nemenovaných štyroch indivíduí v miestnosti.)
„A ty si kto?“ obozretne sa opýtala Barča, vediac že do súkromnej lekárskej ambulancie VDM sa nedostane iba tak hocikto.
Prišelec sa záhadne usmial. „Sagan. Sebastián Sagan.“
Vzduch v miestnosti stuhol a napäto sa chvel. Až Samov hlas ho nakoniec prerezal a vyslovil to, čo si všetci (okrem už spomínaných štyroch nemenovaných indivíduí) mysleli.
„Drak sa vrátil.“ Neveriacky vydýchol ryšavý muž.